Píšťalový organ je najstarším klávesovým hudobným nástrojom (jeho vznik sa datuje do 3. storočia pr. Kr.) a zároveň hudobným nástrojom s najdynamickejším vývojom počas dejín. V čase stredoveku sa rozšíril v Európskej chrámovej hudbe a pre svoj charakteristický zvuk, mimoriadne vhodný k sprievodu zborového spevu i k inštrumentálnemu sprevádzaniu obradov, získal svoje pevné miesto v hudobnej tradícii i liturgickej praxi. Už od dávnych čias bol známy ako „kráľ hudobných nástrojov“ a organová hudobná tvorba stále neprestáva priťahovať a obohacovať. Organ dokáže jemne pohladiť i prepuknúť v jasot, žialiť s ubolenými i zaznieť v plnom majestáte na večnú Božiu slávu. Niet divu, že aj Druhý vatikánsky koncil ocenil tento nástroj: „Píšťalový organ nech je v latinskej Cirkvi vo veľkej úcte ako tradičný hudobný nástroj, ktorého zvuk vie dodať cirkevným obradom obdivuhodný lesk a mohutne povznáša myseľ k Bohu a k nebeským veciam.“ (konšt. Sacrosanctum Concilium, 120)
Kláštorný chrám Premenenia Pána v Sampore predpokladal realizáciu píšťalového organa od prvých projektov. Vzhľadom na obmedzené prostriedky sa pri stavbe kostola spoločenstvo mníchov rozhodlo v prvej etape ukončiť len nevyhnutné vybavenie kostola, aby kláštor mohol čím skôr prichýliť mníchov i hostí a poskytnúť priestory najmä pre chórovú liturgickú modlitbu. Už po ukončení stavby prvej etapy kláštora (2010) sa spoločenstvo obrátilo na niektorých organárov s cieľom „zmapovať terén“ a utvoriť si predstavu o finančných nárokoch takéhoto diela. Cieľom bolo vybudovať nástroj, ktorý by poslúžil najmä pre liturgické potreby, ale aj pre kultúrne zveľadenie formou koncertov chrámovej a vážnej hudby. Náročnosť stavby nového organa znamenala odsunutie projektu a uprednostnenie dostavby ďalších dôležitých objektov kláštora.
2022-2023
Po ukončení stavby novej klauzúrnej časti kláštora sa do centra pozornosti opäť dostalo dotvorenie priestoru mníšskeho chrámu a chýbajúci organ. V rámci výberu organárskej firmy oslovili mnísi aj Organárske dielne Žilina bratov Romana a Mariána Muškovcov s prosbou o návrh a nacenenie. Konkrétny projekt, pre ktorý sa nakoniec mníšske spoločenstvo rozhodlo, sa formoval vo vzájomnom dialógu v priebehu mesiacov december 2022 – máj 2023. Projekt zahŕňal viacero verzií čo do dispozície nástroja i jeho vizuálneho vzhľadu. Kláštor prizval do spolupráce aj ďalších odborníkov, pričom zásadným spôsobom prispela k finálnej podobe organa Zuzana Ferjenčíková, koncertná organistka a profesorka organovej hudby v Rotterdame.
2023-2024
Koncom leta 2023 sa rozbehli prvé práce na novom organe v organárskych dielňach, ktoré trvali až do januára 2025. Okrem kolektívu Organárskych dielní Žilina (Martin Talapka, Jozef Šuška, Miroslav Šťukovský a ďalší) pracovali na organe aj viacerí subdodávatelia, najmä Michal Kenis (výroba kovových píšťal) a Otto Heuss GmbH (elektrické komponenty, časť hracieho stola). Príprava projektovej dokumentácie a dohľad nad technickou časťou realizácie bola v rukách Romana Mušku. Po hudobno-zvukovej stránke dohliadal na dielo Marián Muška.
Dôležitým medzníkom v prácach bola zvuková skúška vykonaná priamo v kláštornom chráme s pomocou vzorky vyhotovených píšťal dňa 23. januára 2024. Týmto dňom sa do prác zapojil vynikajúci český intonér Tomáš Fafílek, ktorý na seba prevzal zodpovednú úlohu vdýchnuť surovému dielu ducha — dať fyzicky vyhotovenému nástroju jeho finálny zvuk.
2025
Práce v organárskych dielňach sa zakončili verejným predstavením nástroja dňa 31. januára 2025 priamo v montážnej hale, kde prvýkrát zaznel nový nástroj pre širokú verejnosť i za účasti zástupcov médií. Krátky prezentačný koncert zahral Marián Muška. V priebehu februára 2025 bol organ kompletne rozobraný, prevezený a zostavený na organovom chóre samporského kláštorného chrámu Premenenia Pána. V marci 2025 nasledovali záverečné intonačné práce po odbornej porade a vyskúšaní nástroja v akustickom priestore
Slávnostné požehnanie a inaugurácia organa sú plánované v sobotu 29. marca 2025.