Stručné informácie

Čas, v ktorom žil sv. Benedikt, je poznačený kolapsom Rímskej civilizácie — rozpadom a zánikom všetkých doterajších spoločenských štruktúr, ale zároveň aj príchodom barbarských národov, ktoré prebrali hlavnú úlohu pri vytváraní novej Európy. V roku 410 gótsky kráľ Alarich vydrancoval a vypálil Rím. Situáciu zopakovali v polovici 5. storočia Huni pod vedením Attilu. Až na konci 5. storočia nastalo v Itálii pokojnejšie obdobie pod vládou Teodoricha.

Svätý Benedikt sa narodil okolo roku 480 v mestečku Nursia (Norcia). Podľa sv. Gregora Veľkého, ktorý opísal Benediktov život, ho jeho zámožní rodičia poslali na štúdiá do Ríma. Nízka morálna úroveň a neviazaný život študentov, kontrastujúci s rozpadávajúcou sa spoločnosťou, priviedli Benedikta k zanechaniu štúdia a odchodu z Mesta. V snahe pracovať pre Boha a nie ťažiť zo šťastia v živote sa v Effide a neskôr v Subiacu vydal cestou pustovníckeho života. Jeho cnostný život ho čoskoro preslávil, no zároveň mu pripravil mnohé skúšky. S niekoľkými vernými učeníkmi nakoniec prišiel na vrch Montecassino, kde okolo roku 525-530 založil na mieste bývalej pohanskej svätyne kláštor. Zhruba po štvrť storočí strávenom v mníšskom spoločenstve, na sklonku svojho života, zostavil Regulu ako svoj duchovný testament — výsledok celoživotnej skúsenosti. Sv. Benedikt zomrel podľa tradície 21. marca 547 počas modlitby v kruhu svojich učeníkov.

Pavol VI. ustanovil sv. Benedikta za hlavného patróna Európy apoštolským listom Pacis nuntius 24. októbra 1964.

Regula svätého Benedikta

Regula je ovocím životnej múdrosti svätého opáta z Montecassina. Podľa slov sv. Gregora Veľkého sa „vyznačuje rozlišovaním“, čím sa charakterizuje nielen jej duchovná hodnota, ale aj veľká ľudskosť a umiernenosť.

V časoch svätého Benedikta už malo mníšstvo svoje relatívne pevné postavenie v kresťanskom svete. Sám Benedikt v mnohom čerpal zo skúseností svojich predchodcov, medzi ktorých sa významne zapísali sv. Bazil Veľký a sv. Ján Kasián. Samotná Regula silne stavia na staršom texte anonymného autora, často nazývého „Magister“. Na rozdiel od tohto staršieho textu však Benedikt nechce zväzovať mníchov záľahov detailných predpisov, ale dať prvé miesto Kristovi a jeho Evanjeliu. Cieľom mníšskeho života je dokonalosť, ktorá vyžaduje zachovávanie prikázania lásky, no zároveň na ňu možno nastúpiť a zavŕšiť ju jedine z Božej milosti.

Regula nielen pre mníchov

Rozvoj benediktínskeho mníšstva mal veľký vplyv na spoločnosť, zvlášť pri formovaní stredovekej Európy. Aj v dnešných časoch ľudia znova a znova objavujú v Reguli mnohé odpovede a rady pre svoju vlastnú cestu. Regula je akoby praktickým výkladom Evanjelia a takto čítaná môže byť veľkým prínosom aj pre bežného človeka, nežijúceho v kláštornom prostredí.