Povolanie je prejavom Božej prozreteľnosti v konkrétnom človeku. Je to hlas, ktorý volá človeka k plnému kresťanskému životu v konkrétnom životnom stave. Ako hovorí Apoštol: „Lebo ako máme v jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi. Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou, alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní, či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne.“ (Rim 12, 4-8)
Príkladom nám môže byť to najvýznamnejšie povolanie v dejinách spásy: povolanie preblahoslavenej Panny Márie.
V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“
Lk 1, 26-33
Na prvom mieste medzi požiadavkami, ktoré kladie sv. Benedikt na novica, je opravdivé hľadanie Boha (por. RB 58, 7) a na začiatku Regule stojí výzva „Počúvaj!“ (RB Prol., 1) Božím anjelom, cez ktorého nám Boh zvestuje svoj plán pre nás môže byť ktorýkoľvek človek, alebo životná situácia. Je preto dôležité umenie počúvať a vo všetkom hľadať Boha, vedieť sa zamyslieť aj nad tým, čo možno v prvej chvíli nedáva zmysel. Dôležitým momentom sú tu slová „Neboj sa.“ Boh nevyvoláva strach, ale vedie k pokoju. On dá potrebnú milosť, my mu máme otvoriť dvere nášho srdca. Možno vyzerá mníšsky život príliš prísne, možno sa niekedy zdá, akoby človek nemohol existovať bez „vymožeností“ tohto sveta, ktoré môže slobodne využívať. Slovo anjela je niekedy ťažké prijať, lebo nás vedie ku Krížu. To je však jediná cesta spásy.
Abba Marek povedal: „Zákon slobody učí celej pravde. Mnohí ľudia mu rozumejú podľa prirodzeného poznania, avšak málokto ho chápe v zmysle plnenia prikázaní. Nehľadaj jeho vyplnenie v prirodzených čnostiach. Človeka totiž nepokladajú za dokonalého v závislosti od nich. Vyplnenie zákona slobody je predsa skryté v Kristovom Kríži.“
AP I, 17
Diabol sa niekedy snaží urobiť na nás dojem realistu. V skutočnosti však človeku nedáva alternatívu, kým Boh vždy ponecháva človeku slobodu.
Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“
Lk 1, 34-37
Nikdy sa netreba báť klásť otázky. Položiť otázku znamená uznať vlastnú nevedomosť a môže byť znakom pokory, ak je táto otázka odrazom snahy vyplniť Božiu vôľu. Anjel pri tom jasne hovorí, že Božie povolanie sa naplní vďaka jeho milosti a nie vďaka akejsi vlastnej dokonalosti. Žiť mníšskym životom nie je maličkosť. Mnísi sú však schopní takto žiť nie vďaka svojim úžasným schopnostiam, ale vďaka Bohu, ktorému nič nie je nemožné. Pritom však prvou vecou čo Boh človeku dáva nie je ani tak nadprirodzená milosť, ale prirodzené schopnosti a najmä rozum a slobodná vôľa.
Episkopos Palladios povedal: „Niektorým sa stalo, že z ctižiadostivosti zotročili svoju slobodu záväzným sľubom, pretože túžili po sláve prameniacej z toho, že človek neje, alebo nepije. Keď sa potom v tejto veci dopustili poklesku, začali sa trápiť pre porušenie sľubu. Nikdy teda nezhrešíš, ak si budeš počínať s rozumom v užívaní i odriekaní. Rozum je vo vzťahu k naším vnútorným hnutiam čímsi božským. Odmieta škodlivé a prijíma prospešné. Lepšie je s rozumom piť víno, ako piť vodu s nadutosťou. Neriaďme sa teda ani chválou, ani hanou, ale buď sa s Jánom rozumne postime, aj keď budú ľudia hovoriť: «Sú posadnutí démonom,» alebo pime múdro s Ježišom víno, pokiaľ to telo potrebuje, aj keď budú hovoriť: «Pozrite, žráči a opilci.» Veď ani jedlo, ani zdržanlivosť nie sú podstatné, len viera, ktorá sa pomocou lásky šíri v skutkoch.“
HL Prol., 9-10. 13
Milosť stavia na prirodzenosti a Boh nám nedáva schopnosti a talenty aby sme ich zakopali, ale aby ich on posvätil. Ježiš sa stal človekom, aby sme prostredníctvom jeho človečenstva mohli dospieť ku spáse skrze vieru, nádej a lásku. Vstup do kláštora teda nie je útek, ale vloženie seba samého a svojich schopností do Božích rúk.
Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.
Lk 1, 26-38
Dôležitým momentom nie je len bezpodmienečné „áno“ Božej vôli, ale aj odchod anjela. Od tohto zjavenia sa už žiaden anjel Márii nezjavil, napriek tomu dokázala vytrvať pri svojom Synovi aj pod Krížom, kde sa zdanlivo zrútila všetka nádej. Teraz je už však so svojím Synom v nebeskej sláve a môže nám pomáhať na našej ceste, ak sa necháme viesť.
Musíme teda zriadiť školu Pánovej služby. Dúfame, že v nej neustanovíme nič tvrdé a ťažké. Ale keby sa tu muselo nariadiť aj niečo trochu prísnejšie, čo diktuje správne uvažovanie pre nápravu chýb a pre zachovanie lásky, neopúšťaj preto hneď so strachom cestu spásy, ktorú možno začať iba cez úzku bránu.
RB Prol., 45-50
Takto sa napredovaním v spoločnom živote a vo viere rozšíri srdce. S nevýslovnou sladkosťou lásky pobeží sa po ceste Božích príkazov tak, že sa nikdy nevzdialime od jeho náuky a zotrváme v jeho učení až do smrti v kláštore. Pripojíme sa našou trpezlivosťou ku Kristovým utrpeniam, a tak si aj zaslúžime mať s ním podiel v jeho kráľovstve.
Na záver len jedno slovo: odvahu! Boh sa nikdy nenechá predbehnúť vo veľkodušnosti. Rozhodnutie pre vstup do kláštora nemôže byť jednoduché a ľahké — ale práve takto si človek uvedomí jeho cenu. Nie je dobré počúvať každú radu, ale je dobre byť otvorený voči pôsobeniu Božieho Ducha a nikdy sa nenechať viesť strachom. Ak túžiš po živote „pod Regulou a opátom,“ ak nestoja na tejto ceste priveľké prekážky, ak ťa vedie opravdivá túžba po Bohu, ktorá si nič nechce nechať pre seba, potom je vhodný čas na ďalšie kroky. Najlepší začiatok je prísť na návštevu. Pre každého hľadajúceho máme dvere otvorené.
AP – Apophtegmata Patrum (výroky púštnych otcov); HL – Palladios: Historia Lausiaca (Poučné príbehy pre komorníka Lausa)
Praktické informácie
Kandidát mníšskeho života prichádza pred svojím vstupom do kláštora ako hosť, aby mohol spoznať konkrétny život daného spoločenstva. Po vstupných rozhovoroch a približne dvojtýždňovom pobyte sa určuje termín vstupu do kláštora, ktorý je pre každého kandidáta individuálny. Presný dátum sa dohodne pri rozhovore s opátom a magistrom noviciátu. Po vstupe do kláštora kandidát začína polročný postulát. Po ňom nasleduje obliečka, ktorou sa začína noviciát, ktorý trvá jeden a pol roka. Noviciát sa rozdeľuje na dve časti: jeden rok trvá kánonický noviciát a pol roka bežný noviciát. Ak sa počas tejto doby osvedčí novicovo povolanie, môže zložiť prvé sľuby na rok, ktoré v nasledujúcich rokoch obnovuje ešte dvakrát. Po piatich rokoch od chvíle započatia postulátu, ak sa ukáže dostatočne vyzretý, môže zložit večné sľuby. Vtedy sľubuje pred Bohom a opátom stálosť (stabilitas), spôsob života (conversatio morum) a poslušnosť (oboedientia) podľa Reguly sv. Benedikta.
Ak chce byť niekto prijatý do postulátu, musí mať najmenej 18 rokov. Okrem iného je potrebná vlastnoručne napísaná žiadosť a životopis, doklad o prijatí sviatosti krstu a birmovania, doklad o ukončenom vzdelaní, potvrdenie o zdravotnom stave a posudok od miestneho farára.
V prípade záujmu o ďalšie informácie, či návštevu kláštora, sa na nás môžte obrátiť prostredníctvom pošty, či telefónu. (Kontakt)